Farbičky sa pohádali, ktorá z nich je väčšia pani. Červená sa v tvári pýri: Som potrebná v každej chvíli. Červené sú tulipány, ruže, srdce, rúž pre dámy. Oranžová vraví všetkým: Západ slnka vám nakreslím. A pre zdravie chutnučkú oranžovú mrkvičku. Žltá nepokojne dýcha, lomcuje ňou strašná pýcha: Ako by ste moji milí, slnečný lúč nakreslili? Bez zelenej márna sláva, nezazelená sa tráva: Všetky deti dobre vedia, bezo mňa list nenakreslia. Modrá svieti v celej kráse:  Pozrite, som štíhla v páse! Iba ja nakreslím dáždik, more, mraky, modrý dáždnik.  Fialová zatočí sa: Zjari v tráve – to je krása – keď otvorí svoje očká fialová fialôčka. Rezko postaví sa hnedá:  Bez hnedej sa kresliť nedá! Maľuješ ňou vtáky, domy, zvieratká, zem, ba aj stromy.  Dosť bolo hádky, zvady všelijakej. Dokážem vám v tejto chvíli – márne ste sa poškriepili. Každá z vás je dôležitá, vo farbách je krása skrytá.