Jar

Prišla včielka v prvom letku

k sedmikráske na posiedku:

„Už si hore, kvietok biely?

Dávno sme sa nevideli!“

Sedmikráska rad po rade

rozkladá si lístky mladé,

Ba i golier porozpína,

nech ju slnko vyobjíma.

„Sladká moja, „ včielka šepce,

„ už sa mi viac driemať nechce.

Od rána mi hora hučí,

že už vŕba lístky pučí.“

Počula to chrobač malá,

z postieľok hneď povstávala:

„Hore, kvietky krásne, hore,

už je Vesna v našom dvore!“

Za čas krátky – lúky, stráne

kvietím boli zasypané ...

Zajac virgá cez úvrate:

„Jar, jar je tu, deti zlaté!“

Jarná nálada

Jar už klope na vrátka,

rozkvitajú bahniatka,

slniečko sa zubí, cerí,

bude teplo – každý verí.

Vtáčiky budujú hniezda,

ťažká práca, to sa nezdá.

Vzduch vonia a kvietok pučí,

vetríček po poli fučí.

Všetko sa už zelená,

ja na perách úsmev mám.

Do prírody hor sa, hurá,

bude to prekrásna túra!