O vtáčej búdke (báseň)

 

Február už býva taký,

z oblohy sa valia mraky.

Všetko schoval biely sneh,

vtáci nemajú čo jesť.

 

Malý Vilko smutne hľadí,

bez dedka si nevie rady.

Chcel by pomôcť vtáčikom,

postaviť im zimný dom.

 

Vilkov dedko, jasná vec,

obrovský je umelec:

„Neboj , Vilko, už o chvíľku,

zoberieme dláto, pílku.

 

Postavíme vtáčiu búdku,

dáme do nej syra hrudku.

Pre vrabcov zas kúsok kôrky,

joj, slaninku pre sýkorky.

 

Semienka aj kúsok chleba,

dedko vie, čo všetko treba.“

Vtáčia búdka je na svete,

nečakajte a prileťte.

 

Tu sa práve začína

veľká vtáčia hostina!

 

 

Urobím si snehuliaka (pieseň)

 

Urobím si snehuliaka

na najbližšom brehu,

urobím si snehuliaka

z bielučkého snehu,

jedna guľa, druhá guľa,

tretiu na vrch dám

a už stojí snehuliak

a už stojí tam.

 

Košieľku má snehuliačik

čistučku a svetlú.

Nos má z mrkvy, oči z uhlia,

miesto ruky metlu.

A keď deti uvidia ho,

povedia si tak: „Pozrite sa,

aký je to krásny snehuliak!“

 

 

Slnko a planéty

 

Na osem planét sa Slnko díva,

všetky sú tajomné,

len jedna je živá.

Merkúr i Venuša, Zem aj Mars,

každá z tých planét

má plno krás.

Jupiter, Saturn, Urán i Neptún,

všetky sa môžu naháňať,

nie sa však stretnúť.

 

 

Hviezda pre mamičku

 

Až raz budem kozmonautom,

naštartujem raketu

a vydám sa letom – letkom,

až na inú planétu.

 

Vo vesmíre potom nájdem

najjasnejšiu hviezdičku,

donesiem ju dole na zem,

dar pre moju mamičku.

 

 

Pá a pí

 

My sme tím Pá a Pí

z bláznivej rakety,

my sme tá posádka

čo ide sem.

 

My sme tá výprava

z mačacej planéty,

čo sa chce pochváliť,

že pozná Zem.

 

Hľadáme na Zemi,

hľadáme vás,

nech je nás priateľov

pod Slnkom viac.

 

/: My sme tí Pá a Pí,

z mačacej planéty,

my sme tá posádka,

čo prišla sem. :/